Naši významní rodáci
VDP. JAKUB JASLOVSKÝ (JASZLÓCZY)
Biskup. Narodil sa pravdepodobne v Jaslovciach, zomrel v roku 1708 vo Veszpréme. Študoval na Trnavskej univerzite, kde dostal hodnosť bakalára a roku 1658 hodnosť magistra filozofie. V rokoch 1660-1679 pôsobil po odchode známeho Jakuba Haššku ako kňaz v Smoleniciach. Od roku 1673 sa stal dekanom Smolenického dištriktu a tak mohol priaznivo zasahovať do osudov bohunickej farnosti. Roku 1676 odišiel do Bratislavy, kde bol inštalovaný za kanonika a zástupcu farára pri kostole sv.Martina. Neskôr sa stal titulárnym biskupom veszprémskym, kde aj zomrel. Je pochovaný v krypte smolenického kostola.
VDP. ERNEST FANČOVIČ (19. 11. 1908 - 14. 2. 1976)
Narodil sa 19.11.1908 v Jaslovciach, v mnohopočetnej roľníckej rodine 14 detí (7 dievčat a 7 chlapcov) rodičov Štefana Fančoviča a manželky Márie rod. Horvátovej.
Po školských rokoch v ľudovej škole v Bohuniciach ukončil v roku 1927 gymnaziálne štúdium v Nitre, kde vstúpil do seminára za nitriansku diecézu. Nitrianskym biskupom Dr. Karolom Kmeťkom bol vyslaný na štúdia do Strasbourgu (Francúzsko). Tu bol vysvätený za kňaza 16.7.1932. Primičnú sv. omšu v rodných Jaslovciach mal 27.7.1932. Nasledovali jeho krátke kaplánske pôsobenia v Nitre, Valašskej Belej a v Žiline. V roku 1937 bol menovaný za farára do Dlhého Poľa, okres Žilina. Pôsobil tu 34 rokov, do roku 1971.
Počas vojnových rokov preukázal statočnosť ako pravý duchovný pastier svojich veriacich. „…Keď sa pribíženie frontu stalo neodvratným, nemecké jednotky začali v obci drancovanie. Obsadili obec zo všetkých strán, 250-300 mužov z obce sústredili pri škole pod zámienkou porady a potom predložili ultimatívnu požiadavku starostovi obce na odovzdanie všetkého dobytka z obce nemeckej armáde. Pretože obyvatelia väčšinu svojho dobytka odohnali do lesov, nemecká armáda odviedla nastúpených dlhopoľských mužov do Kotešovej s vyhrážkou, že ak sa dobytok neodovzdá budú postrieľaní a obec vypalená. V takej situácií rodiny, ktoré mali svojich mužov v Kotešovej, dobytok odovzdali. Aj keď 500 kusov odovzdaného dobytka nezodpovedalo nemeckému ultimátu, vďaka diplomatickému vyjednávaniu farára Ernesta Fančoviča s predstaviteľmi nemeckej posádky sa podarilo dosiahnuť kompromis v tom zmysle, že Nemci sa uspokojili s počtom odovzdaného dobytka a všetkých mužov zo zajatia v Kotešovej na tretí deň prepustili… Z odovzdaného dobytka Nemci spotrebovali len malú časť, ostatný dobytok pre rýchly postup frontu už nestačili odohnať na Moravu, preto zostal v Kotešovej, odtiaľ si ho potom dlhopoľskí majitelia priviedli späť… “ (Jozef Kuzmík- Prehľadné dejiny stredopovažskej obce Dlhé Pole- 1995).
Kňaz, dekan Ernest Fančovič od roku 1972 vypomáhal ako duchovný na odpočinku v žilinskej farnosti. Býval v rodine svojej sestry v Žiline, kde aj po ťažkej chorobe dňa 14.2.1976 zomrel. Pochovaný je na jaslovskom cintoríne v rodných Jaslovských Bohuniciach.
VDP. VILIAM JABLONICKÝ (20. 10. 1920 - 9. 3. 2001)
Narodil sa v Jaslovciach 20.10.1920. Od 4 až do 12 rokov bol vychovávaný u starých rodičov zo strany matky rod. Polakovičovej u „Horných” familiárne nazývaných príbuzných. Ako 12-ročný šiel študovať do ústavu saleziánov Spoločnosti Don Boska v Šaštíne, kde študoval na gymnáziu, pokračoval v Trnave a ukončil tieto štúdiá maturitou v Kláštore pod Znievom.
Odišiel do Sv. Beňadika nad Hronom, kde absolvoval noviciát. Od roku 1941-1943 pôsobil ako výchovný asistent v komunite saleziánov v ústave Spoločnosti Don Boska v Trnave na Kopánke. Jeho úlohou bola výchova a vzdelávanie tamojšej mládeže- najmä hudba a šport, kde viedol a vychoval mnoho chlapcov z tamojšej oratoriánskej dychovej hudby. V rokoch 1944-1945 absolvoval ďalšiu asistenciu v ústave saleziánov v Žiline. Ako 25-ročný prišiel na bohoslovecké štúdia v roku 1945 do biskupského ústavu vo Sv.Kríži nad Hronom, terajší Žiar nad Hronom, kde na sviatok sv.Petra a Pavla 29.6.1949 prijal kňazskú vysviacku z rúk jeho Excelencie, biskupa Andreja Škrábika, banskobystrického biskupa. Primičnú sv. omšu vysluhoval za účasti najbližšej rodiny, domácich a z okolia prítomných občanov, ako aj za účasti riaditeľa ústavu saleziánov z Trnavy- Kopánky, ako aj zúčastnených kňazov zo susedných farností v nedeľu 3.júla 1949. Starostlivou prípravou celej rodiny ako aj mnohých občanov sa tento deň stal pre celú farnosť sviatkom dediny. Táto slávnosť bola zrána ohrozená nepriaznivým počasím- drobne pršalo, ale počas sv.omše sa ukázalo slniečko a celý deň bolo krásne letné počasie.
Ako novokňaz nastúpil do ústavu Spoločnosti Don Boska- saleziánov do Bratislavy-Trnávky „tzv.Domkapel”. Tu pôsobil ako pedagóg pri výchove tamojšej mládeže až do 13.apríla 1950. Vtedy prišla tá tragédia, keď o polnoci násilne a hrubým spôsobom vtrhli ozbrojení milicionári a ŠTB s pomocníkmi a za pol hodiny všetkých obyvateľov ústavu doslova odvliekli do sústredeného predbežného tábora v Šaštíne. Odtiaľ za najprísnejších opatrení boli tajne v noci prevezení do ďalšieho sústredeného tábora v Podolínci (okres Stará Ľubovňa) spolu s ostatnými rehoľami, kde boli internovaní a strážení od apríla 1951 a odtiaľ postupne prevezení do rôznych miest v bývalej ČSR.
Prvou pracovnou zastávkou bol Osek u Duchcova v severných Čechách, kde pracoval ako robotník pri výrobe šamotových a kameninových rúr, používaných pri kanalizácii. Tu prežil jeden a pol roka. Postupne „prekádrovaný” sa dostal do Želiva pri Humpolci, kde sa pre zmenu priúčal remeslu pracovníka pri likvidácii polomov v tamojších lesoch až do jari 1956. Potom bol prevelený do Králikov na severnej Morave, kde bol zaradený ako „kočí”, furman na koňoch až do rozpustenia „ kňazských táborov” v roku 1960.
V civilnom zamestnaní v Bratislave v rokoch 1960-1962 nastúpil do Technických služieb mesta Bratislavy ako skladový pracovník. Nakoľko bol stále sledovaný ŠTB, znovu bol zaevidovaný a určený do baní na Ostravsku v Petřvalde „ Důl Julia Fučíka”, kde pracoval ako údržbár do roku 1966, aby sa znovu vrátil za skladového pracovníka do Bratislavy v Technických službách mesta Bratislavy, kde zotrval do konca roku 1968.
V januári 1969 nastúpil ako kňaz- správca fary na Kopánke v Trnave v pôvodnom saleziánskom ústave. No pre podozrivé učinkovanie s mládežou (výrok predstaviteľov bývalého ONV v Trnave- „Jablonický urobil viac práce ako 20 učiteľov na Novej škole oproti ústavu”) bol preložený v roku 1971 ako kaplán do Topoľčian, kde učinkoval do marca v roku 1973.
Ďalšou farou, kde zakotvil bol Šišov (medzi Topoľčanmi a Bánovcami nad Bebravou), tu učinkoval do augusta 1988. Odtiaľ našiel pôsobenie v Dolných Orešanoch do konca roku 1994. Od 1.1.1995 pôsobil na fare v Dolnej Krupej s filiálkou v Hornej Krupej až do svojej smrti 9.marca 2001. Pochovaný je v rodnej obci, na cintoríne v Jaslovciach.
Zdroj: Blavské noviny, Brožúra Jaslovské Bohunice-Rímskokatolícka farnosť.
Spracoval: Marián Gajarský