Sakrálne pamiatky obce

Kostol Sv. Michala archanjela

Bohunický rímskokatolícky kostol je najdôležitejšou pamiatkou farnosti. Postavený bol v rokoch 1832-1836 v klasicistickom slohu, neskôr bol rozšírený bočnou kaplnkou. Kostol je pozdĺžny jednoloďový priestor s oválnym uzáverom presbytéria a polygonálnym vonkajším plášťom. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou, uzáver presbytéria konchou. Hladké fasády kostola členia iba okná s polkruhovým zakončením. Predstavanú vežu, zakončenú cibuľovou strechou, členia lizénové rámy a zvukové okná. Na prízemí veže je vstupný portál s datovaním 1836. V stene presbytéria je zamurovaný kameň zo staršieho kostola s dátumom 1494. Hlavný oltár je pseudogotický, ústredná olejomaľba sv.Michala od maliara Weszelého je z roku 1871. Po stranách sú sochy sv.Vendelína a sv.Floriána. Na bočnom oltári Ružencovej Panny Márie je olejomaľba z roku 1887 od toho istého autora. Na ďalšom bočnom oltári je staršia olejomaľba Božského srdca. Vitráže v presbytériu predstavujú sv.Pavla a sv.Petra. Nástenné sochy sv.Jozefa, sv.Terézie, sv.Anny a Panny Márie škapuliarskej sú novšie. Fresky na klenbe z obdobia okolo roku 1939 predstavujú sv.Cyrila a sv.Metoda, sv.Rodinu, sv.Františka, sv.Izidora, sv.Alojza, sv.Antona, sv.Tadeáša a Krista kráľa, v presbytériu sú portréty štyroch evanjelistov. Štrnásť zastavení Krížovej cesty je z roku 1993. Drevený klasicistický organ na chore z roku 1841 má klaviatúru Mozartovho typu: biele klávesy sú poltóny, čierne sú celé tóny. V mechovej komore bola knižnica. V bočnej kaplnke je pôvodný oltár, vo výklenku s plastikou Panny Márie s dieťaťom. K severnej stene presbytéria je pristavaná sakristia, k južnej strane kaplnka rodiny Dezasse, v ktorej je stará fotografia sv. Kataríny Labaure.

 

Kostol Sv. Martina, biskupa

Filiálny kostol v Paderovciach bol postavený v roku 1848 v klasicistickom slohu. (Pôvodne na jeho mieste stála kaplnka sv. Martina, postavená Krištofom Erdödym v roku 1762. Bola to murovaná jednopriestorová stavba s drevenou zvonicou v štítovej hlavnej fasáde. Hlavný oltár mal kamennú sochu sv. Martina.) Kostol sv. Martina je jednoloďový priestor s oválnym uzáverom presbytéria a s vežou, vstavanou zo štítového priečelia. Fasády sú členené lizénovými rámami a oknami s polkruhovým zakončením, na veži zvukovými otvormi. K severnej strane presbytéria je pristavaná sakristia. Na prízemí veže je vstupný portal s datovaním, na klenáku je nadpražie. Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami na vtiahnutých pilieroch. Klenba je zdobená ornamentálnou freskovou výzdobou z roku 1968. Hlavný oltár je novogotický s ústrednou olejomaľbou sv. Martina, pretínajúceho plášť nahému žobrákovi. Na oltári sú sochy sv.Ladislava, sv.Štefana, sv.Kataríny a sv.Uršule. Vnútorné zariadenie kostola pochádza zväčša z 19. storočia a je podobné ako v bohunickom kostole. Nad vchodom do sakristie je nástenná maľba sv. Cyrila a sv. Metoda z roku 1968. Priestor pod vežou má orgánovú arkádu s chórom.

 

Hrobka rodiny Dezasse

Nachádza sa na starom cintoríne v Bohuniciach a pochádza z roku 1825. Je to jednoduchá štvorcová jednopriestorová stavba.

 

 

 

Stará fara

Bola postavená na mieste staršej fary, spomínanej už začiatkom 16. storočia. Mnohokrát bola prestavovaná a upravovaná. Dnešný vzhľad pochádza z konca 18.storočia a má znaky klasicistického slohu. Je to prízemná  budova na pôdoryse tvaru L, na konci hlavného krídla je podbránie. Hlavná šesťosová fasáda je členená lizénovými rámami a obdĺžnikovými oknami v jednoduchých šambránach.Bočné krídlo je do dvora na obytnej časti otvorené pilierovou chodbou a na hospodárskej časti stĺpovou chodbou. K starej fare bola bola v rokoch 1993-1995 pristavaná pôsobivá budova novej fary. Vstup do pivnice má valenú klenbu. Stará fara má typickú pôdorysnú schému podobných budov v tomto regióne.

Na území celej farnosti sa zachovalo značné množstvo  prícestných sôch a krížov, ktoré tunajší občania stavali z vďaky k Bohu a odzrkadľujú ich pevnú katolícku vieru.

 

Socha Piety

Kamenná polychrómovaná socha na vysokom stĺpe z roku 1773 sa nachádza na cintoríne v Jaslovciach.

 

Socha Sv. Vendelína

Kamenná polychrómovaná socha bola postavená v roku 1798 a renovovaná v roku 1855. Nachádza sa v Jaslovciach pri družstve.

 

 

 

 

 

Socha Sv. Jána Nepomuckého

Postavená v roku  1808. Nachádza sa v Jaslovciach za mostom smerom na AE.

 

 

 

 

 

Prícestný kríž s plastikou Ukrižovaného

V roku 1806 ho dal postaviť Matej Fančovič (Fancsovics), v spodnej časti sú tri kamenné plastiky svätých. Postavený je v Jaslovciach pred domom č.151.

 

 

 

 

Súsošie Sv. Rodiny

Kamenné polychrómované súsošie osadené na vysokom stĺpe dali roku 1861 postaviť Ján Bohák a manželka Eva rod. Gregušková. Nachádza sa v Jaslovciach pred domom č.79.

 

 

 

 

Kamenný kríž s plastikou Ukrižovaného

Nachádza sa na cintoríne v Jaslovciach. V dolnej časti je kamenná plastika Panny Márie. Roku 1863 ho dali  postaviť Ján Bohák  a manželka Eva rod.Gregušková.

 

 

 

 

 

 

Socha Sedembolestnej Panny Márie

Kamenná polychrómovaná socha z prvej polovice 19.storočia sa nachádza v Bohuniciach pred kostolom.  Roku 1990 sem bola prenesená z priestoru pri kaštieli.

 

 

 

 

 

Socha Sv. Floriána

Kamenná polychrómovaná socha stála v Bohuniciach pri dome č.178, teraz pri hasičskej zbrojnici. Bola postavená v roku 1841 na pamiatku veľkého požiaru 7.októbra 1841, kedy zhorela veľká časť Bohuníc.

 

Súsošie Najsvätejšej Trojice

Stojí v Bohuniciach pred domom č.28. Postavené bolo v roku 1945 na pamiatku rodiny Františka Varinského.

 

Kamenný kríž

Nachádza sa  v Bohunickom cintoríne. Je to ľudová práca z 19.storočia.

 

 

 

 

 

 

Kamenný kríž v poli

Za pôsobenia bohunického farára Ladislava Speciara dal ho roku 1799 postaviť bohunický mlynár Štefan Alchus. Nachádza sa asi 2 km od obce na pravej strane od cesty vedúcej z Bohuníc do Špačiniec. Táto cesta bola v minulosti poľnou cestou. Kríž je svojou prednou stranou obrátený na východ, čo nebolo a nie je zvykom postaviť sochy takýmto spôsobom. Príčinou toho môže byť, že od malženického chotára viedla cesta, ktorá prechádzala jaslovským poľom a pretínala niekoľko metrov pred krížom spomínanú cestu do Špačiniec a pokračovala bohunickým poľom smerom do Dolnej Krupej. Keďže cesta z Malženíc do Krupej bola dlhšia, považovalo sa za potrebnejšie postaviť kríž prednou stranou k dlhšej ceste. Kríž v minulosti teda stál v pravom uhle križovatky týchto dvoch poľných ciest. Na podstavci kríža je tento text: Stefan Alchus Mlinar Bohuniczki križ tento k pobožnosti pocestnich vistavil roku 1799. V roku 1912 bohunickí občania Vendelín Hornák a Michal Rapant zasadili k tomuto krížu štyri divé gaštany.

 

Socha Panny Márie s Dieťaťom

Polychrómovaná kamenná socha z roku 1794. Bola postavená Imrichom Koleničom v Paderovciach.

 

Pomník obetiam I. svetovej vojny

Nachádza sa na cintoríne v Paderovciach. Na hornej časti je plastika trojvŕšia s dvojkrížom, dole tabuľa s menami obetí.

 

Prícestný kríž s plastikou Ukrižovaného

Nachádza sa za obcou Paderovce smerom  na Kátlovce. V roku 1941 ho dali postaviť Ondrej Polakovič a rodina Chorvátová. Kríž zhotovil Andrej Pripko z Dobrej Vody.

 

Súsošie Sv. Anny a Panny Márie

Stojí v Paderovciach v poli. V roku 1791 ho dal postaviť Pavel Viskoč s manželkou.

 

Na miestnych cintorínoch sa nachádzajú pozoruhodné kamenné náhrobky srdcovitého, podkovovitého a doskového tvaru, v nejednom  prípade s bohatou plastickou výzdobou. Náhrobky pochádzajú z 19.a z prvej polovice 20.storočia.  Množstvo a dobrý stav spomenutých pamiatok môže byť vzorom pre mnohé obce na Slovensku a svedčí o význame farnosti v živote miestnych občanov.

 Zdroj:  Brožúra Jaslovské Bohunice- Rímskokatolícka farnosť
Spracoval: Marián Gajarský