História

Doslovný Opis kostola od prvého kronikára obce,
notárskeho pomocníka Jána Procházku z roku 1935.

„Obyvatelia dedín Bohunice, Jaslovce a Paderovce chodia na služby božie do bohunického kostola. Neni to onen kostol, ktorý prvý stál na pôde bohunickej. Ten stál v dnešnej farskej zahrade. Bol malý, stavaný v slohu gotickom. Staviteľmi boli akísi Gottovia („per Gottos”). V dnešnom novom kostole je pri hlavnom oltári kameň z tohoto starého kostola. Nápis na ňom hovorí o onom kostolíku, že bol vystavaný roku 1494. Kostol bol dlhý 8 orgias a široký 3 ½ orgias. Neviem zistiť rozmer tejto starej miery. O kostolíku sa zachovala správa, že v jeho strede bol náhrobný kameň farára Bogdanoczyho. O výške kostolíčka nič určitého nevieme. Zistilo sa však, že mal tri zvony, z ktorých jeden darovali farníci jaslovskí r. 1693. Gotický kostolík, stavba úzka a posvätne tmavochmúrna, nebol nikdy nepriateľskou rukou, ba ani Turkami zrúcaný alebo poškvrnený. Nikde, ani na našej fare sa nenachádza (doteraz sa nezistil) prameň, ktorý by nám hodnoverne mohol svedčiť o počiatkoch onoho kostolíka, o prvom farárovi, ba snáď aj o pomeroch vtedajších časov. Okolo starého kostolíka bol cintorín. Zvláštne je, že doňho pochovávali i ľudí z filiálok. Pri kostolíku bola zriadená fara. Dnešný farský úrad uchováva matriky len od roku 1671. Matriky sú ešte dodnes v dobrom stave. Nevieme, kde by sme mali hľadať matriky od týchto staršie. Keď vchádzame do kostola, istotne si všimneme starší krucifix z roku 1901, je to misionársky kríž. Je mi ľúto, že zub času a obuve ohlodal popísaný stupňový kameň pri vchode. Až sa mi podarí, rozlúštim neznateľné stopy po písme. Aspoň jeho hodnotu odhadnem. Nad bránou skvie sa nápis, iste už renovovaný: „ SVB AVSTICIIS ADALBERTI BARTAKOVITS VICARII GENERALIS POSITA SVM ”( R.1835.) Ešte jeden kameň s nápisom, ktorého písmená sú skoro nečitateľné (mnohé z nich aj chýbajú) osudom stal sa bezvýznamným. Slúži za schod pri vchode do zákristia zvonku.

Maľovka z vonku je z roku 1933. Strecha bola renovovaná v roku 1930, ako svedčia i písmená na streche. Vnútrajšia maľovka je z roku 1927. Roku 1933 bol opravovaný organ. O jeho veku svedčí i samotná klaviatúra typu Mozartovho, na ktorom sú poltóny biele a celé tóny čierne. Do opravy boly aj dve oktávy pedálov, dnes sú vytiahnuté a registrovaním sa docieľuje hra pedálových píšťal. Na organe je nápis „1841”, čo je asi doba jeho „narodenia”. Jednomechový organ dodnes hrá ešte dobre. Len klaviatúra ťažko zapadá, čo však neni pri zručnosti prekážkou. Na chóre v mechovej komore je i knižnica, ktorú pred dvoma rokmi usporiadal pán Šimon Valovič, učiteľ v Bohuniciach, kronikár obce Jaslovce.  Na veži sú teraz štyri zvony (jeden je umieráčik). Nápis hovorí o osude starých zvonov:„ Čo neúprosná vojna r.1916 nám vzala, to láska a obetavosť farníkov naspäť dala. V Bohuniciach r.1924 za farára Antona Turaza”.Zvony sú zasvätené: najmenší svätému Cyrilovi a Metodovi, od neho väčší Panne Márii, tretí Božskému Srdcu, štvrtý je zasvätený patrónovi kostola, sv. Michalovi Archanjelovi! Hodiny sú od roku 1933. Predtým neboly žiadne hodiny.

Poďme dnu do kostola. V predsieni, ktorú tu volajú „žobráčňa“ sú dvere napravo do kaplnky, posvätenej Panne Márii. Býva v nej upravovaný „Hrobček“. Sv. omša v nej nebýva, ačkoľvek by tam mohla byť. Zasklenené dvere oddeľujú žobráčňu od kostola. Na obe strany sú lavice, na ktorých sedávajú chlapi. Mládenci bývajú na chóre, alebo za – buď vedľa lavíc. Chlapi si zo zvyku vyhradili miesto i vonku, pred kostolom pod stromami, kde debatujú o aktuálnych otázkach posledných dní. V laviciach na pravo sedávajú obyčajne chlapi, na ľavo ženy. Medzi lavicami stávajú mladé vydaté ženy, tu zvané „nevesty“. Prvé predné lavice v oboch radoch sú vyhradené pre zvláštnych obyvateľov obcí, napríklad v prvej lavici radu chlapského sedáva cez služby božie , najviac cez robotný deň inteligencia obojeho pohlavia, v prvej lavici ženského radu sedávajú zvláštne osoby – ženy, napríklad „popánštené“ , „prezlečené“, buď staré dievky. Pred oltárom stojí školská mládež postupne podľa veku, najmladší pri samom stupni oltárnom. Má však svoje miesto i po boku lavíc a to podľa pohlavia. Pri vchode do zákristia je lavica pre kostolníkov. Na ľavom boku apsidy je kaplnka pre inteligentov a študujúcu mládež. Tá býva navštevovaná výlučne len v nedeľu, je veľmi často preplnená. Dnes však presný rozdiel sa tu nezachováva a „preoblečení“ a „preoblečené“ sú v nej tiež.

Samotný oltár skrýva v sebe starú monštranciu s nápisom: „ Ecclesiae oppidi Devén fierifecit Georg Miskovicz parochus 1674“,čo znamená toto: „ Cirkvi mesta Devín dal spraviť Juraj Miškovič, farár 1674“. Starý je aj kalich, zaopatrený Štefanom Raukaym, farárom bohunickým. Tým by boly vyčerpané asi všetky zvláštnosti nášho chrámu. Fotografia vnútrajška povie všetko to, čo bude zaujímať potomkov.

Než by sme začali o škole, zajdime na cintorín. Nájdeme tu ešte 5-6 exemplárov starých náhrobných kameňov- pomníkov. Tri sú vedľa seba a pochádzajú zo samotného počiatku minulého storočia. Naproti vchodu je z polovice zničený pomník ex voto positus ešte v roku 1771. To znamená, že onen prvší cintorín už okolo roku 1750 asi nevystačoval, preto bol zriadený tento nový. Hrobka na cintoríne je z r. 1825. Nápis: „Matri optimae glati filϋs 1825”(Je nad ním erb šlachtický s deväťcípou korunou) hlása venovanie a venovateľa. Zvláštnosťou našich cintorínov sú spoločné hroby manželov, čo na okolí Trnavy je pekným zvykom.”

Zdroj: Pamätná kniha obce Bohunice od r.1935.
Spracoval: Marián Gajarský