Zoznam správcov farnosti pôsobiacich v našej obci

S osídlovaním okolia Bohuníc stále naliehavejšie vystupovala do popredia otázka stavby kostola v obci. V zoznamoch pápežských vyberačov desiatkov z rokov 1332-1337 sa ešte fara v Bohuniciach nespomína. Prvá zmienka o nej sa nachádza v Štatútoch Ostrihomskej kapituly z roku 1397. Farára v Bohuniciach potvrdzujú aj zlomky urbára a účtov dobrovodského panstva z roku 1401. Uvádza sa v nich, že kapecionálne obilie „v múke” privezie farár na hrad. Tieto pramene však nespomínajú nijaký kostol. Možno usudzovať, že prvý bohunický kostol bol zrejme drevený.

Prvým známym farárom v Bohuniciach bol významný cirkevný pracovník ANDREJ (Andreas), ktorý sem prišiel roku 1493 zo Stráží. Na jeho podnet, ako to uvádza tabuľka s letopočtom v stene presbytéria, sa roku 1494 začala výstavba malého gotického  kamenného kostola. Jeho staviteľmi boli akýsi Gottovia (Per Gottos). Farár Andrej v Bohuniciach aj zomrel v roku 1530 a je veľmi pravdepodobné, že bol pochovaný v krypte kostola. Vo svojich poznámkach uvádza, že asi 10 rokov pred ním pôsobil v Bohuniciach farár rovnakého mena, ktorý tu tiež zomrel.

Ďalším doloženým bohunickým farárom je MARTIN (Martinus). Jeho meno sa spomína aj v desiatkovom súpise roku 1558 v súvislosti s odovzdaním 16.časti obilia farárovi. Vizitácia o ňom zaznamenala, že „nezachováva kňazskú zdržanlivosť”, čo bol zrejme dôsledok vplyvu reformácie.

Zdesiatkových súpisov sú známi aj farári JURAJ BECKOVSKÝ (Georgius Beczkovsky,1580), TOMÁŠ URMINSKÝ (Thomass Urminsiensis,1586) a LADISLAV BECKOVSKÝ (Ladislaus Beckowiensis,1593). Zachovali sa ich potvrdenky o prevzatí 16.časti obilia a vína z cirkevného majetku. O spomínanom krátkom vplyve reformácie svedčí aj označenie farára Tomáša Urminského ako pastora a Ladislava Beckovského ako kazateľa slova Božieho ( contianator verbi Domini).

Ďalším známym farárom v Bohuniciach bol VOJTECH  BOHDANOVSKÝ (Adalbertus Bogdanóczy), ktorý tu zomrel 17. apríla 1617 ako 56 ročný. Roku 1630 tu pôsobil farár ŠTEFAN SMUTKO ( Stephanus Smutkó ), preložený roku 1633 do Dojča. Z roku 1634 poznáme farára JURAJA MANIGAYA-PUŠKÁŠA (Georgius Manigay-Puskás ), ktorý tu pôsobil dlhší čas. Bohunice vtedy patrili zemanke vdove Méreyovej, ktorá nebola katolíčka. Zobrala tri farské role a dala ich poddaným, ktorí jej z nich odovzdávali deviatok. Farár Manigay-Puškáš spravoval aj fary v Malženiciach a Dolnom Dubovom. Kostol bol pri jeho príchode čerstvo zaklenutý, cintorín a osárium ohradené múrom.

Od júla 1675 je už zoznam bohunických farárov nepretržitý.

ŠTEFAN RAUKAY (Stephanus Raukay), 10. júl 1675 -12. máj 1676. Prišiel z Krušoviec a pre kostol zadovážil monštrancie a cibória, ktoré sa používajú dodnes. Napísal knihu Nierenbergii theopolitikus.

JÁN JEVLASOVSKÝ (Joannes Jewlasowsky), 6. jún 1676 - máj 1677.  

VOJTECH VINCENTI (Adalbertus Vincenti), 1. jún 1677 - november 1679. Prišiel z Prašíc.

SEBASTIÁN KUPEC (Csupeti skôr Sebastianus Cupetius), 14. november 1679 - máj 1680. Prišiel z Križovian nad Dudváhom, odišiel do Jablonca.

MICHAL MAROVIČ (Michael Marovits),  jún 1680 - január 1681. Odišiel do Revúcej.

JURAJ PALUGYAY (Georgius Palugyay), 9. január 1681 – júl 1684. V roku 1675 bakalár generálneho kolégia, v roku 1676 magister filozofie. Prišiel z Liptovského Svätého Kríža.                    

JÁN VÁCLAV POLONY (Joannes Vencelaus Polony), 1. august 1684 - máj 1686. Po štúdiách teológie v Pázmáneu prebral Bohunice ako svoju prvú farnosť. Odišiel do Piešťan. Známy aj ako vynikajúci hudobník.

ANDREJ DUBOVSKÝ (Andreas Dubovszky), 16. máj 1686 - 3. január 1689. Ako svoju druhú farnosť prebral Dlhú.

ANTON MICHAL LINGOVIČ (Antonius Michael Lingovics), 3. január 1689 - jún 1693. Kňazom sa stal už vo svojich 18 rokoch. Prišiel z Naháča, po odchode z Jaslovských Bohuníc pôsobil v Bolerázi.

JÁN KUŠNICKÝ, resp. Kušinský (Joannes Kusnitzky, resp. Kusinszky), 18. jún 1693 - máj 1969. Prišiel z Boleráza. Z čias jeho pôsobenia sa zachovala kanonická vizitácia z r. 1694, ktorú vykonal Štefan (Stephanus) Illyés. Píše sa v nej, že obec stale patrí viacerým šľachticom, dedičom rodiny Méreyovcov. Vo vizitácií je aj rozsiahly opis starého kostola. (Dlhý dispropočne široký, tmavý, vlhký, dlažba, vonkajšie múry a hrady vo veľmi zlom stave, pretože dlho nebol zastrešený; krypta pod kostlom pokrytá otesanými trámami. Tabernákulum chránené zámkom, jeden kľúč chýba už vyše 10 rokov, od kuruckého povstania. V kostole sú dva oltáre, ale neposvätené, od kuruckého povstania polámané a zničené. V strede hlavného oltára obraz Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, v murovanej veži kostola tri posvätené zvony…atď.) Farár Kušnický mal v tom čase 40 rokov a kňazom bol 10 rokov. Vyštudoval teológiu v seminári sv.Štefana, vedel po slovensky, chorvátsky a maďarsky. Fara bola ohradená plotom a potrebovala opravu. Farár mal v Radošovciach jednu vinicu. Do cirkevnej školy chodilo 12 žiakov, bola v úbohom stave, učiteľom bol Michal Dévéky. Kostolníci boli dvaja, jeden z Bohuníc, druhý z Jasloviec. Vtedy tu žili iba katolíci. J. Kušnický odišiel do Horných Otrokoviec.

JURAJ LIESKOVSKÝ, resp. Ličovský, Liskovský (Georgius Lieszkovszky, Licsovszky, Liszkovszky), 7. máj 1696 - 12. november 1797. Prišiel zo Šúroviec a v Bohuniciach aj zomrel.

JÁN VALENT KRAJČIROVIČ (Joannes Valentinus Krajcsirovics), 20. november 1697 - apríl 1705. Od r. 1694 bakalár, od r. 1695 magister filozofie. Teológiu študoval na seminári sv. Štefana. Odišiel do Borského Jura.

Do roku 1705 patrili pod farnosť v Bohuniciach aj Radošovce, odvtedy sú fíliou farnosti v Dolnom Dubovom.

Ďalší farári, ktorí pôsobili v Bohuniciach:

MICHAL ŠIŠMOVIČ (Michael Sissmovics), 16. apríl 1705 - apríl 1707. Prišiel z Modorovej, odišiel do Liptotovského Ondreja.

MARTIN NÉMETHY (Martinus Némethy), 5. máj 1707 - október 1712. Odišiel do Borského Petra.

JÁN HRÍBOVSKÝ (Joannes Hribovszky), 17. október 1712 -  december  1721. Prišiel z Rabčice. V kanonickej vizitácii z r. 1714 sa konštatuje, že v kostole sa nachádzajú štyri oltáre, krstiteľnica, tabernákulum, rúcha sú v dobrom stave. Opisuje sa aj veža kostola so zvonmi, spomína sa kňaz a kostolník, ale nič sa nehovorí o podobe kostola. Ten bol po stavovských povstniach určite opravený, vynovený a uprataný. J. Hríbovský bol 29. decembra 1721 pochovaný v bohunickom kostole.

PAVOL BAJAN (Paulus Bajan), 6. decembra 1721 - 5. mája1722. Prišiel zo Špačiniec a odišiel pôsobiť do Štefanova.

IMRICH KMOŠKO (Emericus Kmosko), 5. máj 1722 - február 1723. Do Bohuníc prišiel po štúdiách teológie v seminári sv.Štefana, odišiel do Lančára.

JURAJ GEMMA (Georgius Gemma), 18. február 1723 - 15. november 1734. Vyštudoval teológiu morálky v bratislavskom Emericiáne. Vizitácia, vykonaná v čase jeho pôsobenia konštatovala, že farár by nemohol vyžiť, keby mu nepomáhal L. Hunyady.

FRANTIŠEK MIŠKAY (Franciscus Miskay), 24. november 1734 - október 1735. Prišiel z Prenčova a odišiel pôsobiť do Jakubova.

JÁN ŠULGAN (Joannes Sulgan), 19. október 1735 - júl 1737. Odišiel pôsobiť do Modrovej.

FLORIÁN PAULUS (Florianius Paulus), 18. júl 1737 - máj 1741. Prišiel z Hradišťa pod Vrátnom, po šesťročnom pôsobení bol preložený v rámci dištriktu do Smoleníc.

JÁN PLANICKÝ (Joannes Planiczky), 10. máj 1741 - február 1746. Pôsobil na viacerých farnostiach. Prišiel z Boleráza a odišiel pôsobiť do Nadlíc.

JÁN ŠILHÁČEK (Joannes Silhacsek), 16. február 1746 - september 1747.

JURAJ NEDECKÝ (Georgius Nedeczky), 18. september 1747 - február 1750. Odišiel pôsobiť do Veľkého Klíža.

JÁN JAROŠ (Joannes Apollinaris Jaross), 18. február 1750 - máj 1757. Bol zo šlachtického rodu pôvodom zo Zemianskych Mitíc. Prišiel z Čachtíc a odišiel pôsobiť do Hlohovca.

Po ňom niekoľko farárov pôsobilo v Bohuniciach až do svojej smrti.

MATEJ KRATOCHVÍLA TRENČIANSKY (Matias Kratochvila Trenciensis), 10. máj 1757 - 3. december 1763. Prišiel z Veľkých Kostolian . Za jeho pôsobenia bola postavená kaplnka v Paderovciach.

JÁN ZRUBEC (Joannes Zrubecz Csejthensis), 25. február 1764 - 2. október 1788. Prišiel zo Svätej Mary v Turci. Roku 1781 za sťažuje, že jeho príbytok je biedny a stiesnený, stojí blízko krčmy. Napriek tomu zanechal značný majetok, ktorý obec žiadala použiť v prospech školy.

LADISLAV ŠPECIAR (Ladislaus Specziar), 1. november 1788 - 29. apríl 1828. Prišiel z Pobedima.

ŠTEFAN MARCIŠ (Stephanus Marcziss), 11. jún 1828 - 22. november 1834. Prišiel zo Šurianok.

Prví  traja farári boli pochovaní v krypte kostola.Za pôsobenia farára Marciša 23. apríla 1832, presne na Veľkonočný pondelok, zhorel starý kostolík. Aby sa požiar nerozšíril, budovu zbúrali. Neďaleko zbúraniska sa začal stavať nový kostol z kameňa a tehál.

FRANTIŠEK URBÁNEK (Franciscus Urbanek), 1. január 1835 - 1. máj 1836. Hádam najznámejší bohunický farár. Narodil sa v roku 1790 v Banskej Štiavnici, zomrel v roku 1888 v Bratislave. Chýrny kazateľ a pomológ. Urbánek bol prijatý na bratislavské Emriciánum, filozofiu študoval v Trnave, bohoslovie od r. 1809 vo Viedni. Po vysviacke za kňaza sa r. 1813 stal kazateľom, neskôr aj kaplánom v Bratislave, od r. 1817 opäť kazateľom. Od r. 1819 bol preložený do Ivánky pri Dunaji, potom pôsobil v Bohuniciach, odtiaľ prešiel do Majcichova. Od r. 1857 sa stal bratislavským kanonikom, od r. 1866 opátom. Napísal celý rad článkov do časopisov, samostatne vydal nemecky písané dielo Systematisches Verzeichniss der vorzϋglichsten Kern – und Steinobstsorten, nebst Angabe der Gǜte, Grösze, Reifzeit ud Dauer derselben, und Bemerkungen ϋber Vegetation und Fruchtbarkeit, zum Behuf richtier Auswahl bei Obsrtlanzungen /Bratislava 1840, II. vydanie Trnava 1844/. Urbánek bol 3. marca 1866 vyznamenaný Rytierskym radom Fratiška Jozefa s titulom opátstva sv. Egídia z Bardejova.

IGNÁC ALKUS (Ignatius Alkusz), 1. máj 1836 - 4. júl 1865. Prišiel z Majcichova. V júni roku jeho nástupu bol dokončený kostol s priestrannou sakristiou, zaklenutý 7. októbra 1836. Kostol posvätil najdôstojnejší pán Vojtech Bartakovič (Adalbertus Bartakovich) z Malých Oponíc, opát Blahoslavenej Panny Márie z Belu, ostrihomský kanonik, hontiansky archidiakon, v časoch uprázdnenia biskupskej stolice vicar v duchovných veciach pre Trnavský dištrikt, generálny auditor (vypočúvateľ) v cirkevných sporoch. Toto všetko sa spomína v kanonickej vizitácií Poganyho z r. 1847. V uvedenom roku bol už kostol v zlom stave; na klenbe sa objavilo viac trhlín a museli ho opravovať. Gróf František Dezasse dal na vlastné náklady dobudovať v južnej časti presbytéria kaplnku. V kostole boli štyri oltáre: 1. Oltár sv. Michala s tabernákulom, v ktorom je sviatosť oltárna. Bol opravovaný r. 1837. V ňom sú aj pozostatky svätých. 2. Oltár sv. Jána Nepomuckého, ktorý dal postaviť pán František Motko de Motko Szent Kereszt r. 1838. 3. Oltár, zasvätený sv.Štefanovi kráľovi. Dal ho postaviť jaslovský sedliak Juraj Fančovič. 4. Oltár Panny Márie. Postavil ho r. 1840 sedliak z Bohuníc Ján Drdúl. Kazateľnicu za 200 zlatých z r. 1838, organ z r. 1840 a 22 lavíc zaobstarali bohunickí veriaci. Ignác Alkus zomrel 4.júla 1865 vo veku 64 rokov a je pochovaný v Jaslovciach.

KAROL HYROŠ (Carolus Hyross), 13. marec 1865 - 17.seprtember 1867. Teológiu študoval v Mariánskom seminári. Prišiel z Rišňoviec. Zomrel a je pochovaný v Bohuniciach.

FRANTIŠEK WEISZ (Franciscus Weisz), 1. máj 1867 - 1. november 1879. Prišiel zo Smoleníc, odišiel do Zavara, napokon sa stal kanonikom v Trnave, kde aj zomrel.

Ďalší dvaja farári zomreli v Bohuniciach:

FERDINAND WAGNER (Ferdinandus Wagner), 30. november 1879 - 5. november 1888. Prišiel z Dolnej Krupej.

FERDINAND ČIZMAZIA (Ferdinandus Csizmazia), November 1888 - 28. september 1895. R. 1889 sekularizovaný z rádu sv. Františka a prijatý do arcidiecézy.

MICHAL MARKOVIČ, 1895 - 1898. Odišiel do Krakovian.

JÁN OSVALD, do roku 1902. Prišiel zo Svätého Kríža nad Váhom. Zomrel v Bohuniciach.

ERNEST JAKUBEC-KATONA, do roku 1923. Odišiel do Bučian. V Bohunickom kostole dal urobiť novú dlažbu.


ANTON TURAZ
, do roku 1934. Dal kostol vyzdobiť stropnými freskami a do budovy fary nechal zaviesť vodovod. Odišiel do Čajkova.

 

 

 


MARTIN BENEŠ
, do roku 1938. Nechal na faru zaviesť elektrinu a zaobstaral nové rúcha. Zomrel v Bohuniciach vo veku 60 rokov, tam je aj pochovaný.

 

 


 

JÁN ČERMÁK, do roku 1963. Zadovážil nové koberce, rúcha a bielizeň. Zomrel v Bohuniciach vo veku 54 rokov, je pochovaný na starom cintoríne vedľa svojho predchodcu.

 

 

 

JÁN ČEPČEK, do roku 1988. Odišiel na dôchodok do Topoľčianok. Zaslúžil sa o opravu vitráží a strechy kostola, o omietnutie kostolov v Bohuniciach a Paderovciach brizolitom a o ich vymaľovanie.   Po jeho odchode nebola farnosť jeden a pol roka obsadená, obrady vykonával farár zo Špačiniec.

 

 

 

DANIEL SILVESTER ŠPANKOVIČ, od 15.decembra 1990. O Praem z rehole premonštrátov. Za jeho pôsobenia vo farnosti sa vykonali viaceré opravy farského kostola (natretá veža, opravené fasády, hlavný oltár, bočné oltáre, zhotovená krížová cesta, zakúpené nové koberce do celého kostola, skriňa do sakristie na liturgické rúcha). Farár Špankovič sa za rozhodujúcej pomoci veriacich a obce Jaslovské Bohunice podujal postaviť novú farskú budovu a upraviť farský areál. Výstavba bola ukončená  roku 1996. Starú farskú budovu farár Špankovič poskytol miestnej katolíckej mládeži a miestnemu spevokolu, ktorí ju využívajú ako klubovňu, herňu a na rôzne náboženské stretnutia.

Mgr. FRANTIŠEK BAČÍK, od 15.júla 2008. Odišiel za dekana do Piešťan.

 

Mgr. RÓBERT ONDRÍK, od 2.júla 2012. Pôsobil vo farnosti pomerne krátko. Po dvoch rokoch v r.2014 odchádza do malej farnosti Bzince pod Javorinou.

 

Mgr. Štefan Novanský, od 1. júla 2014. Vo farnosti pôsobil len jeden rok. V roku 2015 odchádza za správcu farnosti do Dechtíc. Za jeho pôsobenia sa dokončila veľká rekonštrukcia Paderovského kostola.

Mgr. Marián Vivodík, od 1. júla 2015.

 

 

 

Bohunická farnosť patrila organizačne do Ostrihomského arcibiskupstva, Bratislavského archidiakonátu a Smolenického dištriktu, po odsťahovaní arcibiskupstva z Trnavy do Trnavského dištriktu. Dnešná bohunická farnosť má fíliu v Paderovciach, kde stojí kostol sv.Martina, biskupa z roku1848.

  

 

Zdroj: Brožúra Jaslovské Bohunice-Rímskokatolícka farnosť         
Spracoval: Marián Gajarský