Prvý kresťanský kostolík v Bohuniciach

K najstarším dejinám prvého kresťanského kostolíka v Bohuniciach sa nám nezachovali žiadne písomné pramene. Staršie vizitácie (prehliadky a kontroly fary cirkevnou vrchnosťou) nehovoria nič o tom, kedy bol kostol postavený. Neskoršie vizitácie sa odvolávajú na kameň, ktorý sa do dnešných dní zachoval a je umiestený za hlavným oltárom terajšieho kostola, na ktorom je vytesané vročenie 1494. Tento dátum považujú za rok, kedy mohol byť prvý kostol postavený.

Rok 1494 však nemôže byť v žiadnom prípade považovaný za rok výstavby prvého kostola. Skôr mohlo ísť v tomto prípade o nejakú prestavbu, či obnovu kostola, pretože bohunická farnosť bola oveľa staršia. Keďže tu bola fara, nevyhnutne tu musel byť aj kostol. Prvé a najstaršie písomné doklady o existencii fary uvádza vizitácia Ostrihomskej arcidiecézy z roku 1397. Táto zmienka  je prvým písomným dokladom o cirkevnom živote v obci. Avšak ani toto nemusí popierať, že fara bola ešte oveľa staršia. Ako sme už spomínali vyššie, farské cirkevné organizácie sa začali formovať už v 11.-12. storočí. Na základe toho môžeme usudzovať, že farský kostolík v Bohuniciach bol postavený najneskôr v druhej polovici 12. Alebo začiatkom 13. storočia. Tomu nasvedčuje aj to, že kostol bol stavaný v gotickom stavebnom slohu.

Na najvyššom mieste

Prvý bohunický kostolík bol postavený v radovej zástavbe na najvyššom mieste v obci. Asi v priestoroch dnešnej novej farskej budovy a jej záhrady. Zasvätený bol svätému Michalovi archanjelovi. Každé patrocínium je výpoveďou svojej doby. Je tiež znakom, symbolom a prejavom určitého kultúrneho a spoločenského života. Cez patrónov sa predkladali obyvateľom určité mravné ideály. Svätý Michal archanjel predstavoval symbol víťazného zápasu s pekelnými mocnosťami i pohanskými zvykmi. Svätý Michal je anjel, ktorý za nás bojuje. Je víťazom nad drakom. Je to odvážny Boží bojovník. Drak je symbolom mocností nepriateľských Bohu .Svätý Michal je anjel, ktorý stráži, aby vnútri našej duše vládol Boh a nie satan, aby naše srdce priľnulo k Bohu a nedalo sa zaslepiť týmto svetom. Najčastejšie je zobrazovaný so štítom, plamenným mečom, ale aj sa váhami v ruke, lebo je tiež považovaný za anjela smrti a posledného súdu. S váhami v ľavej ruke a s mečom v pravej ruke váži a triedi ľudské duše. Svätý Michal dôveruje človeku a učí ho rozlišovať dobro a zlo, pravdu a lož.

Rozmery prvého kostolíka boli nasledovné. Svätyňa (presbytérium) mala dĺžku sedem a pol metra, šírka šesť a pol metra a výška päť a pol metra. Loď kostola bola dlhá 15 metrov, šírka päť a pol metra a výška tri a pol metra. Na konci lode bola drevená  empora (chór) s organom, ktorý mal tri mutácie.

Tri zvony vo veži

Spočiatku bola pod kostolom aj krypta pre rodinu zemepánov. Neskôr v strede kostola bol umiestnený náhrobný kameň s textom: Ctihodný Vojtech Bohdanovský, miestny farár, zomrel    17. apríla 1617 vo veku 56 rokov. Na základe toho možno usudzovať, že tu boli uložené aj jeho telesné pozostatky. Z priečelia kostola vystupovala veža, postavená z pevného materiálu, štvorcového pôdorysu s dĺžkou strany 3,8 metra. Jej výška bola 17 metrov. Na veži boli štyri okná a tri zvony.

Pri sakristii, ktorá bola na pravej strane svätyne, sa nachádzala kazateľnica. Saktristiu osvetľovali dve okná. Kostol mal tri oltáre. Väčší – hlavný oltár v strede so sochou svätého Michala archanjela, druhý, menší oltár na epištolovej strane bol zasvätený svätému Jozefovi a na ňom bol obraz tohto svätca. Na treťom oltári, ktorý bol zasvätený Panne Márií Bolestnej, bola jej socha. V kostole boli tiež lavice po oboch stranách.

Vizitácia z roku 1634 uvádza, že k bohunickej fare patrili tri filiálne obce: Jaslovce, Paderovce a Radošovce. Od roku 1705 Radošovce boli pričlenené k fare v Dolnom Dubovom. Zaujímavosťou bohunického kostola je tiež to, že bol vlastníkom fundácie (peňažného majetku, finančnej základiny) vo výške 495 florénov, ktorú kostolu udelil Jakub Alexej Jaslovský, titulárny biskup a bratislavský kanonik v roku 1707. Fundamentálna listina sa starostlivo uchovávala po dlhé roky v bohunickom kostole. Biskup Jakub Alexej Jaslovský bol pravdepodobne rodákom z Jasloviec  a v bohunickom kostole bol aj pokrstený.

Plienený vojakmi

Prvý farský kostolík zasiahli aj niektoré nepriaznivé udalosti. Počas protihabsburských stavovských povstaní, vedených sedmohradskými kniežatami a uhorskými magnátmi proti vláde kráľovského rodu Habsburgovcov v rokoch 1604 – 1711, sa územie Slovenska stalo súčasťou mnohých vojnových konfliktov. V nich sa stretávali vojská povstaleckých kurucov a príslušníkov kráľovských vojsk, takzvaných labancov. V roku 1683 sa dostal na čelo kuruckých vojsk Imrich Tököli, rodák z Kežmarku a neskoršie sedmohradské knieža. Tököli sa v spojenectve s Turkami zmocnil takmer celého územia Slovenska. Od leta 1683 už ovládal aj územie západného Slovenska, kde okrem iného vypálil aj Trnavu. Ako ochranca protestantov kruto vystupoval proti katolíkom. Jeho vojaci sa tvrdo vysporiadavali s katolíckymi kňazmi a nešetrili ani katolícke kostoly. Práve v roku 1683 Tököliho vojská sa ocitli aj v Bohuniciach, kde v kostole svätého Michala zničili dva bočné oltáre.

Ku akým obnovám a úpravám prišlo v prvých storočiach po výstavbe prvého kostola, sa nám nepodarilo zistiť žiadne informácie. Iba z vizitácie v roku 1561 sa dozvedáme, že kostol mál oltáre a výzdobu v dobrom stave. V rokoch 1725 – 1728 sa uskutočnila väčšia oprava kostola, pri ktorej bola strecha kostola pokrytá šindľom. K ďalšej obnove kostola sa prikročilo v roku 1755, kedy bola pravdepodobne ku kostolu pristavená malá kaplnka, do ktorej potom umiestnili druhý oltár svätého Jozefa. Kaplnku vysvätil sám biskup Pavol Révai.

V úbohom stave

No už v roku 1782 vizitácia konštatuje, že sa kostol nachádza nielen v úbohom stave, ale je aj na pomery farnosti nedostačujúci, malý a javí sa potreba, aby bol zväčšený. Avšak ani do roku 1813 sa nič na vylepšení stavby kostola nezmenilo. Naopak, vizitačný zápis poukazuje, že kostol je veľmi starý, vlhký a celkove vo veľmi zlom stave, lebo nebol ani kameňom, ani vápnom opravovaný. Aj keď bol zastrešený, v biednom stave sú všetky tri oltáre. Vykonávala sa iba jeho najzákladnejšia údržba len dvakrát ročne,  a to v advente  a pred Veľkou nocou.

Osud malého a prvého kostolíka v Bohuniciach bol spečatený 23. apríla 1832, kedy Bohuničania zažili jeden z najkrutejších požiarov, pri ktorom zhorelo veľa domov, stodôl a hospodárskych budov, pretože boli ešte v tej dobe pokryté slamenými strechami. Požiar neobišiel ani v tej dobe už taký biedny kostolík. Ohnivé plamene zachvátili jeho šindľovú strechu a obrovský požiar nakoniec dokonal svoje dielo skazy a úplne zničil celý kostol, takže sa občania Bohuníc a Jasloviec rozhodli ho celkom zbúrať a postaviť úplne nový kostol.

Zdroj:  Blavské noviny- PaedDr.Ján Čápka     
Spracoval: Marián Gajarský